O smrtke

Smrť, Smrtka, kmotra Smrť, zubatá, tá s kosou, kostlivec a pod.- to sú výrazy zaužívané v ľudovej slovesnosti v súvislosti s postavou Smrti.

Postava Smrti sa vyskytovala a zobrazovala často v stredoveku, vystupovala napr. ako mŕtvy človek, jej symbolom bola lebka a pod ňou prekrížené hnáty, neskôr celá kostra. S takýmto zobrazením sa ľudia stretávali hlavne na maľbách a plastikách v kostoloch, na náhrobníkoch, v ľudových kalendároch. Najčastejší obraz smrti v podobe kostry s kosou či hodinami sa rozšíril najmä v období baroka. V rozprávaniach bolo možné stelesnenú smrť stretnúť najčastejšie ako ženu neurčitého veku, oblečenú v odeve alebo bielej plachte, ktorá sa prišla ukázať tomu, kto mal svoj život zrátaný. Vedela meniť svoju veľkosť, dostala sa kamkoľvek a obyčajne sa objavovala v noci. Dávala sa odviezť furmanom alebo pocestným na chrbte. Pôvod Smrtky sa odvodzoval od duší žien, ktoré umreli v šestonedelí, príp. od duší starých žien, ktoré zomreli slobodné.